Informácie o nás

Obec vznikla v 16. storočí ako poddanská obec Červeného kláštora. Obec je doložená z roku 1568 ako Frankowa, neskôr ako Frankovka (1593), Kis Frankvágása, Frankovka (1715), Malá Franková (1920); maďarsky Frankovka, Kisfrankvágása. V roku 1787 mala obec 35 domov a 272 obyvateľov, v roku 1828 mala 44 domov a 336 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Zamestnanie sa nezmenilo ani za I. ČSR. Zapojila sa do SNP. Pre svoju polohu bola vhodnou partizánskou bázou. Časť obyvateľstva pracuje vo Vysokých Tatrách a priemyselných podnikoch vo Svite a Poprade. Pôdu obrábajú súkromne hospodáriaci roľníci.

 

Obec tvoria zrubové domy v reťazovej zástavbe so sedlovou šindľovou strechou a so vstupným studeným pitvorom. K najväčším pamätihodnostiam patrí drevený kostolík svätého Jozefa s neskorobarokovým oltárom z druhej polovice 18. storočia. Kostolík bol postavený v roku 1895, renovovaný v rokoch 1945-1950, 1994-1995 a 2006. Vedľa neho sa nachádza zvonica zo začiatku 20. storočia so starým zvonom, obnovená v roku 1999. 
V roku 1828 mala obec 44 domov a 336 obyvateľov, ktorí pracovali v poľnohospodárstve. V rokoch 1979 až 1990 boli obce Veľká Franková a Malá Franková administratívne zlúčené do obce Franková. Od roku 1990 je Malá Franková opäť samostatnou obcou.

Dnešná Malá Franková je dlhá asi 3 km a zo 73 očíslovaných domov je v súčasnosti obývaných 45. Niekoľko chalúp a chát slúži na rekreačno-turistické účely, no mnohí potomkovia goralov, ktorí sa usadili inde, si rodné domy svojich predkov upravili na víkendové i letné sídla.
V posledných pätnástich rokoch počet stálych obyvateľov obce klesol na 185. Úbytok obyvateľstva súvisí so súčasnými spoločensko-ekonomickými zmenami a pracovnými príležitosťami v okolí, no aj s praktikami bývalého komunistického režimu – ktorý obec odsúdil na vymretie, pretože jej obyvatelia odmietali kolektivizáciu a vstup do vtedajšieho JRD. Odňatím pôdy, ktorou sa obyvatelia prevažne živili, sa jej značná časť znehodnotila a generácie mladších potomkov odchádzali žiť inde. Chudoba a ťažký život pôvodných osídlencov – goralov, spôsobil v 19. a 20. storočí niekoľko vysťahovaleckých vĺn do zámoria, a tak ich potomkovia dnes žijú v celom svete.

Prvá písomná zmienka o obci Malá Franková je z roku 1611. Patrónom dediny je svätý Jozef – patrón rodiny, ktorému je zasvätený aj obecný kostol. V erbe obce dominuje podobizeň biskupa Romualda, ktorá odzrkadľuje zachovanú religiozitu obyvateľstva a vzťah ku kartuziánskemu mníšskemu rádu, sídliacemu po stáročia v Červenom kláštore.
V obci sa narodili, žili a pôsobili mnohé osobnosti slovenského kultúrneho, náboženského i politického života. Najznámejší je rod Čarnogurských, ktorého potomkovia pomáhajú obci aj dnes. Dlhé roky tu tvoril významný slovenský dokumentarista, režisér, etnograf i pedagóg prof. Martin Slivka, ktorý je na cintoríne v Malej Frankovej aj pochovaný